Kostol/Church

Kostol sv. Matúša evanjelistu

Ranogotický kostol z 13. Storočia, Súpis paiatok z roku 1969 uvádza, že kostol stál už v roku 1292. Prvá hodnoverná písomná zmienka o jeho existencii pochádza však až z roku 1311. Bratia Bychor a Zubrata, synovia zvolenského župana Tomáša, ktorí vlastnili obce Zolná, Sampor a Sebedín,  listinou získali právo postaviť si na svojom majetku  v Zolnej kostol zasvätený sv. Štefanovi prvomučeníkovi.

super 3D animácia kostola je tu

.

Sakrálny objekt bol neskorogoticky upravený v 15. Storočí a renesančne v polovici 16. Storočia. Zbarokizovaný bol v roku 1733. Úpravy prebehli aj  v rokoch 1817 a 1903. Ťažko poškodený bol v roku 1945. 

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáerom presbytéria s pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. V presbytériu je gotická rebrová klenba , ktorá dosadá do polygonálnych konzol s reliéfovou ornamentikou. Zachovalo sa iba torzo gotického rebrového portálu do sakristie.

V presbytériu a v lodi sú gotické nástenné maľby z rokov 1370 – 1380, apoštolovia, sv. Mikuláš biskup, sv. Ladislav, Snímanie z kríža, Ukladanie do hrobu, Zmŕtvychvstanie. V lodi je drevený trámový strop.

Fasády sú hladké s opornými piliermi, pod ktorými sú čiastočne zachované vonkajšie valcové prípory. Na južnej fasáde boli dve vrstvy nepravého sgrafita , a to kvadrovanie po celej ploche z 15. Storočia a renesančné kvádrovanie na nárožiach. Zbarokizovaná veža s fasádou kedysi  členenou lizénovým rámovaním, má v plášti štrbinové strielne a gotické zvukové okná.

Objekt kostola je ohradený múrom .

Hlavný oltár bol z roku 1697 s novým ústredným obrazom najsvätejšej Trojice, po stranách boli plastiky sv. Petra a Pavla, Jána evanjelista a Jakuba. Na oltári sa nachádzali sochy dvoch cherubínov z 19. Storočia, prenesené z kostola vo Zvolenskej Slatine. Jeden zvon je gotický z roku 1514 a druhý barokový z roku 1700.

Nástenné maľby v kostole vznikali  interiéri kostola  od poslednej štvrtiny 14. storočia do začiatku 15. storočia. Obrazové scény boli v 17. Storočí zatreté vápenným náterom.

Maľby boli známe už v minulosti. V roku 1921 sa uskutočnili prvé snahy o ich odkry a obnovu. Jedným z iniciátorov prác bol Ján Ďateľ, rímskokatolícky farár vo Zvolenskej Slatine, kam Zolná patrila ako fília. Fresky sa po dlhých prieťahoch začali odkrývať v rokoch 1948 – 1951. Práce pokračovali s prestávkami  až do 70-tych rokov 20. Storočia. Posledná etapa reštaurátorských prác v kostole sa začala v roku 1992. V roku 1993 sa v kostole uskutočnil  archeologický výskum, ktorý realizovalo Vlastivedné múzeum vo Zvolene. 

V presbytériu a v lodi sú gotické nástenné maľby z rokov 1370 – 1380, apoštolovia, sv. Mikuláš biskup, sv. Ladislav, Snímanie z kríža, Ukladanie do hrobu, Zmŕtvychvstanie. V lodi je drevený trámový strop.

Pred niekoľkými rokmi bola  pri reštaurátorských prácach pod maľovaným lambrekýnovým závesom na severnej stene lode odkrytá freska, ktorá znázorňuje boj sv. Juraja s drakom. Freska zaujme už na prvý pohľad. Nečakane gracilné sú už jej  rozmery 73 x 56 centimetrov. Zvláštne je jej umiestnenie  v približne metrovej výške od zeme. Vzhľadom na kompozíciu je zaujímavé zobrazenie draka, ku ktorému sa netypicky pripájajú dráčatá vykúkajúce z jaskyne umiestnenej v ľavom dolnom rohu. Najzaujímavejšie je stvárnenie postavy svätého Juraja, ktorý v krúžkovom brnení sedí v sedle na koni a kopijou zabíja draka ležiaceho pod jeho kopytami. Netradičný je najmä tvar štítu, ktorý drží svätec v ľavej ruke a ktorý na maľbe hornou časťou asi z dvoch tretín vyčnieva spoza konskej šije.