Kaštieľ / Manor house

Dva starobylé šperky - kostol a kaštieľ - si trónia na kopci a zdobia okolie

Pre najstaršie dejiny kaštieľa je dôležitá správa o tom, že ostrihomský arcibiskup Tomáš vyhovel roku 1311 žiadosti dvoch bratov, Bichera a Zubratu, synov komesa Tobiáša zo Zvolena, ktorí chceli mať kaplnku vo svojej obci Zolná pre svojich poddaných. Táto správa je najstaršou zmienkou o jednej z dvoch podnes zachovaných stredovekých budov v Zolnej a charakterizuje aj vlastnícke pomery v obci začiatkom 14. storočia. Hovorí o tom, že kaplnka je vlastníckym kostolom šľachticov slovenského pôvodu, ktorí zastávali popredné funkcie v administratívnom usporiadaní zvolenskej župy už v 13. storočí. Je historickou správou, ktorá nás oprávňuje hľadať základy kaštieľa v 14. storočí. 

Nálezy gotických portálov, zvyškov arkiera, vikiera v súčasnej stavbe dosvedčujú, že v gotike stála na vyvýšenine nad obcou bloková obytná fortifikovaná stavba. Okolie Zolnej bolo známe rozsiahlymi hustými lesmi, ktoré kvôli poľovačkám navštevovala vtedajšia aristokracia. Písomne doložené zmienky svedčia, že do zolnianskeho chotára a pravdepodobne so zastávkou aj v miestnom hrádku zavítali viacerí uhorskí králi, Ľudovít I. Veľký (na Vígľaši a v zolnianskych lesoch pobudol v r. 1353 a 1359), či Žigmund Luxemburský (v horách Vígľaša poľoval osem krát). Zolnej, ako poľovníckej dedine udelili kráľovské výsady Žigmund Luxemburský (r.1393 a 1410), Ladislav V. (1454), Matej Korvín (1464), kráľ Rudolf (r.1603).

Rokokový krb na poschodí

Zolnú ako svoje sídlo vlastnil v 15. A 16. storočí rod Stekh de Zolna. Významnými predstaviteľmi Stekhovcov bol Peter de Zolna (1494 – 1580), podžupan zvolenskej stolice a dvorný sudca na zvolenskom hrade, Ondrej de Zolna, ktorý prvý vo zvolenskej župe prepísal Bibliu v latinčine (r. 1425), Štefan de Zolna, notár zvolenskej župy, Johannes Stekh de Zolna, slúžny zvolenskej stolice, tiež Michael Stek-Zolnay, podžupan zvolenskej stolice. V tomto období boli na objekte dnešného kaštieľa vykonané podstatné stavebné úpravy a prístavby v renesančnom slohu po vzore zvolenského zámku. Objekt dostal dnešný obdĺžnikový tvar. Žiaľ, budova kaštieľa bola v období tureckých nájazdov, pravdepodobne v rokoch 1578 a 1599 viackrát zničená. Z obdobia rokov 1578 až 1662 niet o majiteľoch kaštieľa, ako i o osudoch obce písomná zmienka. Tá pochádza až z roku 1662, kedy kúpil Zolnú Štefan Soós od Ladislava Čákyho. Obec a kaštieľ je od roku 1723 opäť v držbe Zolnayovcov.

Rokokový krb na poschodí

Zaklenuté stropy v miestnostiach na prízemí

Hypotetická rekonštrukcia vývojových fáz objektu kaštieľa spracovaná na základe pamiatkového prieskumu p. Križanovej.

Barokovú prestavbu kaštieľa uskutočnili Štefan Zolnay a Klára Zmeškalová. Ich synovec Mikuláš Zmeškal (1759-1833), tajomník uhorskej kráľovskej komory vo Viedni bol známym hudobníkom – violončelistom, hudobným skladateľom a blízkym priateľom hudobného génia Ludwiga van Beethovena. Kontakty samotného Beethovena na rodinu Zolnayovcov zo Zolnej nie sú zatiaľ doložené. Roku 1800 uskutočnili menšiu údržbu kaštieľa jej majitelia Štefan Zolnay a Jana Holecová.

        Roku 1870 prešiel kaštieľ do držby vígľašského panstva a jeho majiteľom sa stal Fridrich Habsburský. 

   Ďalší vlastník, Česko-slovenská republika predala budovu trom súkromným majiteľom, Bešeňovcom, Bibovcom, Koreňovcom, od ktorých ju v roku 1989 spätne odkúpila v zastúpení Krajskej knižnice Ľ. Štúra vo Zvolene. 

zámer do budúcna

Kaštieľ v Zolnej je murovaný trojpodlažný objekt s trojtraktovou dispozíciou, ktorého murivo je z kameňa v hrúbke od 75 do 90 cm. Miestnosti sú zaklenuté valenými a pruskými klenbami. Fasády sú hladké, pod omietkami je zachované barokové lizénové rámovanie.
V roku 1945, kedy bol v bojoch zasiahnutý a vyhorel, bola pôvodná strecha kaštieľa  nahradená sedlovou. Začiatkom 90.tych rokov boli z fasády odstránené a nenávratne stratené tri kamenné dosky, dve s rodinnými erbami a datovaním prestavieb kaštieľa. V súčasnej dobe je kaštieľ v súkromnom vlastníctve, v roku 2006 bola prevedená kompletná výmena provizórneho krovu. Okná sú bez okenných výplní, interiérové otvory zväčša bez dverí a zárubní. Je nevyhnutná úprava podlahových vrstiev takmer v každej miestnosti, mnohé z klenieb majú trhliny, časť klnebových stropov 2.N.P nie je zachovaná. 

Kaštieľ na fotografii z 20. st.

Kaštieľ má výraznú a malebnú polohu na návrší v strede dediny. Je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky pod evidenčným číslom Ss/1128.

S finančnou podporou Ministerstva kultúry SR bol v závere roku 2021  na objekte kaštieľa v Zolnej realizovaný doplnkový architektonicko - historický výskum; číslo zmluvy číslo: MK-2113/2021-423.